Informace o publikaci
Vznik a vývoj spoločenského problému.
| Název česky | Vznik a vývoj společenského problému. |
|---|---|
| Autoři | |
| Rok publikování | 1995 |
| Druh | Kapitola v knize |
| Fakulta / Pracoviště MU | |
| Citace | |
| Popis | Text pojednáva o dozrievaní spoločenského problému v štyroch etapách. 1. etapa - vznik a definovanie spoločenského problému. Sociálnymi aktérmi prvej etapy sú predovšetkým pospolitosti, neformálne združenia a neformálne autority, prevláda spoločenská činnosť spontánneho charakteru. Konfrontačné napätie pociťuje viacero ľudí, zväčša ide o sociálne citlivých jedincov. Ľudia pociťujúci problém začínajú spolu komunikovať a definovať, hľadajú príčiny, riešenia a cesty, ako upozorniť na problém spoločnosť. Za tým účelom vznikajú malé skupiny založené na neformálnych vzťahoch. 2. etapa - akceptácia problému spoločnosťou. Sociálnym aktérom druhej etapy sú formálne združenia a formálne autority. Spoločenskú činnosť týchto združení a spolkov možno charakterizovať ako schematicko - spontánnu. Ide predovšetkým o menšie zoskupenia, v ktorých dominuje spontánna diskusia a prirodzené autority. V tomto období verejnosť výrazne odmieta problém akceptovať, prijať ho za svoj. Participácia na jeho riešení má charakter práce nadšencov. Problém sa i tak rozvíja a verejnosť sa zmieruje s jeho existenciou. Združenia sa snažia definovať problém na svoj obraz tak, aby zodpovedal ich záujmom a tak, aby ho bolo možné riešiť v komplexe s inými problémami a úlohami. Nadšenci často odchádzajú sklamaní, aby sa onedlho znovu vynorili pri inom probléme, ktorý budú presadzovať a angažovať sa za jeho riešenie. Problém sa takto dostáva medzi širokú verejnosť a tým aj participácia na jeho riešení dostáva iný charakter. 3. etapa - mobilizácia síl za riešenie problému a jeho inštitucionalizácia. Pokiaľ sa problém stále nepodarilo vyriešiť a jeho rozmery narastajú, problému sa ujímajú politické subjekty. Participácia chápaná ako účasť na riadení sa končí a nastupuje jej opak - mobilizácia. Problém sa ocitá v orgánoch kolektívneho rozhodovania. 4. etapa - riešenie problému. Problém je inštitucionalizovaný a riešia ho rutinnými metódami poverené inštitúcie. |