Publication details
Psychofyziologické koreláty osobnostných dimenzií: Výsledky empirického výskumu
| Authors | |
|---|---|
| Year of publication | 2019 |
| Type | Article in Proceedings |
| Conference | 36. Psychologické dny 2018 |
| Citation | |
| Web | https://cmpsy.cz/files/pd/Psychologicke_dny_2018.pdf |
| Description | Psychofyziológia je metodickým prístupom, pomocou ktorého sú skúmané biologické koreláty, ale tiež fyziologické základy psychických procesov. Zahŕňa metódy výskumu, ktoré sa pokúšajú hľadať vzťahy medzi neinvazívne detekovateľnými biosignálmi a psychickými konštruktmi. Medzi najvýznamnejšie práce z poslednej doby hľadajúce odpoveď na riešenie psychofyzického problému patria práce Thayera (2009), Lana (2009), Porgesa (2009) či McCratyho (2015). Poskytli nám inšpirujúce teoretické východiská pre výskum, ktorého cieľom bolo v rámci korelačného výskumu preskúmať vzťah medzi fyziologickými prejavmi organizmu a vybranými osobnostnými faktormi. Výskumný súbor tvorilo 66 študentov psychológie (10 mužov a 56 žien) s priemerným vekom 22 rokov. Výskum bol realizovaný v roku 2017 na Katolíckej univerzite v Ružomberku. U participantov sme merali fyziologické prejavy počas pokojového stavu a stavu mentálnej záťaže, ktorá bola vyvolaná administráciou Stroopovho testu a tzv. mentálnou aritmetikou. Na meranie týchto prejavov sme využili systém Biograf Infinity. Údaje o osobnostných charakteristikách participantov sme získali pomocou osobnostného inventáru NEO-FFI. Získané výsledky naznačujú existenciu vzťahu medzi variabilitou frekvencie srdca a osobnostnými faktormi, otvorenosť ku skúsenostiam a svedomitosť. Naznačený bol aj vzťah medzi vodivosťou kože a osobnostnými faktormi, neuroticizmus a otvorenosť ku skúsenostiam. Participanti s nižšími hodnotami otvorenosti ku skúsenostiam a svedomitosti, ale zato s vyššími hodnotami neuroticizmu, reagovali na vystavenie mentálnej záťaži výraznejším zvýšením hodnôt fyziologických prejavov. Výsledky, vrátane analýzy rozloženia dát v súbore psychofyziologických premenných, môžu viesť k úvahám, nakoľko je zvolená kvantitatívna výskumná stratégia adekvátna k riešeniu odpovede na výskumnú otázku. |