Stredoveká písomná kultúra v strednom Podunajsku. Od orality k literalite

Do přednáškového cyklu Artes liberales Brunenses čestných a externích členů Vědecké rady FF MU přijal pozvání prof. PhDr. Juraj Šedivý, MAS, Ph.D., vedoucí Katedry archívnictva a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Písmo považujeme za významný kultúrny vynález a mnohí si myslia, že ho na územie Slovenska priniesli sv. Cyril a Metod. V skutočnosti sa však nápisové texty na území Slovenska nachádzajú od 4. stor. pred n.l. O 300 rokov neskôr už na území Bratislavy vznikali prvé nápisy, dokonca aj grafity. V ranom stredoveku bolo spísomňovanie spojené s kresťanstvom a s výkonom moci. Boli však aj negramotní kňazi a králi? A ako zanechať pamiatku písma neznalým potomkom či nasledovníkom? Ľudia sa vynašli a používali aj na území Slovenska piktogramy. Neskôr vznikali prvé nápisy, ktoré však ešte potrebovali dovysvetlenie (semiliterátna kultúra). Až od 14. stor. možno vďaka mestským školám (aká bola aj v Bratislave) hovoriť o väčšom rozvoji gramotnosti. V stredovekom Prešporku bolo gramotných do polovice 13. stor. len niekoľko kanonikov v kapitule na hrade, približne dve generácie neskôr k spísomňovaniu prikročila mestská rada (1302), len o málo neskôr sa pridali aj meštania. Málokto vie, že Bratislavčanka vydala dokonca najstaršiu listinu v ľudovom jazyku v celom Uhorsku (1319). Od druhej polovice 14. stor. sa písomná kultúra laicizovala a stala bežnejšou – obrazne povedané vykročila spoza múrov kostolov do mestských ulíc a meštianskych domov. Na konci stredoveku začali napokon prvé tlače konkurovať rukou písaným písomnostiam. 

Prof. PhDr. Juraj Šedivý, MAS, Ph.D., prevedie jeden a pol tisícročným vývojom spísomňovania od orality až k všetkým trom oblastiam „predgutenbergovskej galaxie“​ (knižné kódexy, úradné písomnosti a nápisy). Na záver sa otvára otázka, či je vývoj odovzdávania informácií skokovitý alebo plynulý a či niečo zo stredoveku funguje aj dnes.