Informace o publikaci
Dolomitizácia a jej vzťah k vývoju porozity a permeability vo vranovických vápencoch
| Autoři | |
|---|---|
| Rok publikování | 2017 |
| Druh | Konferenční abstrakty |
| Fakulta / Pracoviště MU | |
| Citace | |
| Popis | Pri štúdiu dolomitizácie jurských vranovických vápencov, zastihnutých vo vrtoch v ropne-nádejnej oblasti severného okraja nesvačilského grábenu, bolo na základe makroskopického, mikroskopického, katodoluminiscenčného pozorovania a analýz na elektrónovej mikrosonde definovaných 6 typov hornín s rozdielnym diagenetickým vývojom. Typ 1 - mikritický vápenec s bioklastami (wackestone), bez prítomnosti dolomitu. Dolomitizácia horniny neprebehla pravdepodobne kvôli nízkej permeabilite (3,3 md), vďaka ktorej dolomitové fluidá nemohli horninou migrovať; porozita 0,73 %. Typ 2 - oolitický vápenec (grainstone), takmer kompletne zacementovaný troma generáciami kalcitového cementu, ktorý znížil permeabilitu horniny (2,97 md) a tým zabránil prechodu dolomitových fluid horninou a následnej dolomitizácií. Kalcitový cement spôsobil aj zníženie efektívnej porozity horniny (0,42 %). Typ 3 - biomikritický vápenec (packstone) s výskytom generácie prvotného nestechiometrického dolomitu. Prítomnosť stylolitov v hornine vytvorila migračné cesty pre dolomitové fluidá, ktoré horninu čiastočne zdolomitizovali. V okolí dolomitových kryštálov sa vytvorili póry a zvýšili permeabilitu horniny (4,72 md); porozita 0,44 %. Typ 4 - nestechiometrický (až prechodný k stechiometrickému) dolomit, ktorý vznikol počas viacerých fáz dolomitizácie. Prvotná fáza zvýšila porozitu horniny, ale následný vývoj dolomitového cementu porozitu zásadne znížil; porozita 1,84 %, permeabilita 8,29 md. Typ 5 - stechiometrický dolomit, ktorý sa vyvíjal podobne ako typ 4. Má však vyvinuté dve generácie dolomitového cementu (1. stechiometrický, čiastočne rekryštalizovaný, 2. nestechiometrický), ktoré mali za následok takmer úplnú deštrukciu efektívnej porozity (0,48 %) a permeability (0,67 md) v hornine. Typ 6. - stechiometrický dolomit, ktorý vznikol dolomitizáciou oolitického vápenca podobnému typu 2, s rozdielom, že nemal pred dolomitizáciou vyvinutý kalcitový cement. Dolomitizácia vápenca a progresívna rekryštalizácia dolomitu mala priaznivý dopad na zachovanie, tvorbu a zväčšovanie pórov v tejto hornine; porozita 5,37–5,84 %, permeabilita 0,23 – 38,39 md. Ako jedny z hlavných aspektov určujúcich priestorovú distribúciu a charakter dolomitizácie vo vranovických vápencoch sa ukazuje ich faciálna rôznorodosť a diagenetické udalosti, ktoré postihli jednotlivé fácie ešte pred dolomitizáciou (cementácia, kompakcia, tlakové rozpúšťanie). Dolomitizácia môže porozitu a permeabilitu vo vranovických vápencoch zvyšovať, znižovať alebo takmer úplne zničiť a tým pádom zhoršiť celkovú kvalitu rezervoáru z hľadiska akumulácie uhľovodíkov. Stechiometria jednotlivých študovaných dolomitov a dolomitových fáz nám môže napovedať, v akom štádiu vývoja sa dolomity nachádzajú. V istej miere existuje závislosť, že čím viac je dolomit tvoriaci študovanú horninu alebo nachádzajúci sa v hornine stechiometrický, tým má hornina vyššiu porozitu a permeabilitu. |