Informace o publikaci
PARAMETRE CIEVNEJ TUHOSTI A ICH NEINVAZÍVNE MERANIE
| Autoři | |
|---|---|
| Rok publikování | 2018 |
| Druh | Konferenční abstrakty |
| Citace | |
| Popis | Úvod Stanovenie tuhosti cievnej steny je dôležitým ukazovateľom v rozvoji kardiovaskulárnych ochorení. Zlatým štandardom určovania cievnej tuhosti je meranie rýchlosti pulzovej vlny (PWV) a jej variabilita (PWVERR). Ďalším v praxi najpoužívanejším je ultrazvukové vyšetrenie ciev so stanovením hrúbky intima – media (IMT) a určovanie ß-indexu. Relatívne novým parametrom vzťahujúcim sa ku tejto problematike je určenie cardio - ankle vascular indexu (CAVI). Cieľom štúdie bolo naučiť sa merať parametre cievnej tuhosti všetkými troma technikami a zistiť výhody a nevýhody jednotlivých postupov meraní. Metodika Vyšetrenia sa zúčastnilo 25 zdravých mužov vo veku 21±1,05 rokov, BMI 22,8±2,02 kg/m2, s hodnotami systolického (STK) a diastolického (DTK) krvného tlaku 121,5±9,57/64,0±8,55 mmHg. Všetkým respondentom sme stanovili parametre cievnej tuhosti za použitia nasledujúcich metód: Pri ultrazvukovom vyšetrení a. carotis communis (Nemio XG, Toshiba, Japonsko) bol pomocou sondy určený priemer a tlak cievy bilaterálne počas systoly aj diastoly srdca a vypočítaný ß-index. Ďalej nasledovalo meranie rýchlosti toku krvi uprostred cievy počas srdečnej systoly a diastoly. Z rovnakého záznamu sme nakoniec určili aj IMT. Pri meraní PWV (Sphygmocor, AtCor Medical, Australia) sme zmerali vzdialenosť od srdca ku miestu vyšetrenia na a. radialis aj a. carotis communis. Aplanačný tonometer bol umiestený v mieste s najsilnejším pulzom, zároveň bol snímaný signál z EKG. Takto získaný záznam bol vždy okamžite skorigovaný na aktuálne nameraný krvný tlak oscilometrickým prístrojom (Omron HEM-907). Merania boli uskutočnené na dominantnej končatine, 3x. Pre meranie CAVI a ankle – brachial indexu (ABI) sme použili prístroj VASERA (Fukuda Denshi, Japonsko), ktorý slúži na simultánne meranie krvného tlaku na brachiálnych a tibiálnych artériach obojstranne, spolu s EKG a fonokardiografickým záznamom. Z nameraných parametrov pomocou softvéru boli dopočítané CAVI a ABI. Pre štatistické spracovanie dát bola použitá popisná štatistika a Spearmanov korelačný test (Statica 13). Výsledky: Z merania prístrojom VASERA sme získali nasledovné výsledky pre pravú (R) a ľavú (L) časť tela: CAVIR 5,10 ± 0,792; CAVIL 5,30 ± 0,800; ABIR 1,03 ± 0,079; ABIL 1,01 ± 0,087; STKR 133,00 ± 14,636mmHg; DTKR 77,00 ± 7,571mmHg. Prístrojom SphygmoCor sme namerali: STK 121,13 ± 9,61mmHg; DTK 65,33 ± 8,03mmHg; PWV 7,98 ± 2,10m/s; PWVERR 0,67 ± 0,75m/s. Ultrazvukové vyšetrenie ukázalo nasledovné výsledky: IMTR 0,60 ± 0,059mm; RýchlosťSR 67,60 ± 13,34cm/s; RýchlosťDR 16,10 ± 2,85cm/s; IMTL 0,70 ± 0,051mm; RýchlosťSL 60,40 ± 9,28cm/s; RýchlosťDL 2,89 ± 1,22cm/s; ß-indexR 2,89±1,22; ß-indexL 3,5±1,01. Korelácia medzi PWV a CAVI – korelačný koeficient r=0,68; p=0,05. Záver: Všetky namerané hodnoty spadajú do fyziologických rozmedzí (pokiaľ sú známe). Podarilo sa dokázať priamu koreláciu medzi parametrami PWV a CAVI. Určitou výhodou pri meraní prístrojom VASERA oproti meraniu aplanačnou tonometriou je jeho nezávislosť na aktuálnom krvnom tlaku; meranie aplanačnou tonometriou oproti UZ vyšetrením – neovplyvniteľnosť osobou operátora. |
| Související projekty: |