Návrhy na zmenu a prijaté zmeny Ústavy Slovenskej republiky od jej prijatia do súčasnosti alebo prečo vôbec hovoríme o zmenách ústavy

• Autoři: SUTÓRISOVÁ Viktória Alžbeta
• Rok publikování: 2022
• Druh: Článek ve sborníku
• Konference: Pravidlá a proces zmeny ústavy na Slovensku – zborník z konferencie
• www: https://viaiuris.sk/wp-content/uploads/2022/12/Pravidla-a-proces-zmeny-stavy-na-Slovensku-VIA-IURIS.pdf
• Klíčová slova: Constitution of the Slovak Republic; amendments to the constitution; process of amending of constitution; stability of constitution; history of amendments to constitution; development of the Slovak constitutional law
• Popis: V septembri 2022 sme oslávili 30 výročie od schválenia Ústavy Slovenskej republiky. Diskusie o tom, ako by mala vyzerať, pri jej vzniku neboli rozsiahle či dlhotrvajúce. Napriek tomu ju možno považovať za akýsi základný pilier právneho poriadku, demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v samostatnej Slovenskej republike, ktorá vznikla krátko po jej schválení. S odstupom tridsiatich rokov je možné hodnotiť, či obstála alebo neobstála ako základ, na ktorom môžeme stavať našu štátnosť. Avšak to nie je úplne cieľom tejto publikácie. Podnetom pre jej vznik boli skôr spoločensko-politické reálie súčasnosti. Ani viac ako 30 rokov po Nežnej revolúcii nemáme istotu, že Slovensko je vyzretý demokratický a právny štát pevne ukotvený v hodnotách slobody a ochrany občianskych slobôd a práv menšín. Spoločnosť potrebuje, prirodzene, dostatok času na to, aby dozrela vo svojom sebavedomí a pevnom hodnotovom ukotvení. V tomto prechodnom, tranzičnom období je preto mimoriadne dôležité nastaviť fungovanie dôležitých inštitúcií, ktoré zabezpečujú stabilitu demokratického a právneho štátu. Inštitúcie musia odolať aj prechodným búrkam a útokom, pretože práve v takých obdobiach je dôležité, aby sme sa o ne mohli oprieť. Príkladom je pôsobenie ústavného súdu počas obdobia mečiarizmu, ktorý bol stabilnou garanciou ochrany ľudských práv a základných slobôd, a zároveň udržiaval tri základné moci v rovnováhe.Slovenská ústava patrí medzi najmenej chránené ústavy v Európe voči náhlym a nepredvídateľným zmenám plne závislým od aktuálnej politickej vôle 90 poslancov a poslankýň v parlamente. Otázkou je, či nám ústava v jej súčasnom znení spolu s tridsaťročnou ústavnou praxou a rozhodnutiami Ústavného súdu SR dáva dostatočnú záruku na zachovanie princípov demokracie a právneho štátu v Slovenskej republike. Zatiaľ sa ukazuje, že sme sa o ňu aj v kľúčových či zlomových momentoch vedeli oprieť. Keď bolo potrebné ju upraviť či opraviť, dokázali politici a političky nájsť zhodu. Na druhej strane, v poslednom období je ústava doslova pod paľbou návrhov, ktoré nie je možné považovať za hodné ústavnoprávnej úpravy. Niektoré je dokonca možné označiť ako návrhy zasahujúce do základov demokratického usporiadania štátu negatívnym spôsobom. Žiadny z tých najextrémnejších návrhov zatiaľ neprešiel ani prvým hlasovaním v rámci legislatívneho procesu v národnej rade, núti nás to však zamyslieť sa a diskutovať o zvýšenej ochrane našej ústavy. Výsledky diskusie si môžete prečítať v tejto publikácii.